Stavba stavebnice 1/48 Supermarine Seafire Mk. II. "Torch & Avalanche" od firmy Special Hobby.
Náhled do krabičky si můžete přečíst zde.
Seafire to má na háku!
Ján Hitka
Model: Supermarine Seafire Mk. II. "Torch & Avalanche"
Mierka: 1/48
Výrobca: Special Hobby
Katalógové číslo: SH 48102
Úvodom:
Keď som písal POHĽAD DO KRABIČKY, ani v najmenšom som netušil, že tým pobúrim výrobcu modelu. Nikdy som žiadny model nepremeriaval posuvným meradlom, ani neprikladal na výkres. Môj postoj bol vždy veľmi liberálny - ak to vyzerá ako (napríklad) Spitfire, tak to asi Spitfire bude ... Milimeter sem, milimeter tam. Vždy som sa úprimne bavil, keď som čítal nekonečné internetové diskusie, kde sa pisatelia trumfovali, kto kde aký rozdiel objavil a väčšinou dehonestovali produkt ešte predtým, než sa dostal na trh.
Stačila však len jedna moja krátka zmienka o potrebe zatmeliť stopy po vyhadzovačoch na krídelkách a sprostredkovane mi bolo naznačené, že by som si mal lepšie naštudovať podklady. To preto, lebo som údajne zamenil stopy po vyhadzovačoch za krytky. Webmaster urýchlene inkriminovanú pasáž opravil a ja som sa pustil do štúdia podkladov, aby som zdokonalil svoje znalosti. Nezohnal som výkres priamo na Seafire, takže som použil iný - na Spitfire Mk. VC. Seafire z neho vychádzal, takže to beriem ako dostatočne vierohodný zdroj. Mal som k dispozícii výkresy tri. Jeden z publikácie "SAM Publication - The Supermarine Spitfire part 1", druhý výkres obsahovala monografia od AJ Press a tretí jedna ruská brožúra. Ruské podklady neboli dostatočne podrobné, takže som ich ďalej nepoužil. Začalo postupné prikladanie dielov modelu na výkres a ich vzájomné porovnávanie. Niektoré časti súhlasili, ale v niektorých partiách si výkresy priamo odporovali. Keďže neviem, ktoré sú bližšie skutočnosti a výrobný výkres nemám, nedokázal by som s producentom viesť prípadný spor o zistených rozdieloch. Spokojím sa teda nakoniec s konštatovaním, že diely približne súhlasia s podkladmi. Niekde je krytka naviac, niekde chýba, občas chýbajú aj niektoré linky paneláže. Nič, čo by si priemerne zručný modelár nedokázal poopraviť sám. Koniec koncov, ako som písal v názve článku, Seafire to má na háku. Myslím tým, že vzhľadovo je to veľmi pekný model atraktívnej predlohy a to je pre mňa najdôležitejšie.
Nič to však nemení na mojom prvom názore, že kruhové stopy na spodku krídeliek sú stopy po vyhadzovačoch. Sú síce na mieste, kde sa nachádzajú krytky a majú približne rovnakú veľkosť ako krytky, ale ich hĺbka je v rozmedzí 0,1-0,2 mm. To by v reále predstavovalo približne 4,8-9,6 mm pod úroveň okolitého poťahu. Ak by to krytky boli, určite by ich výrobca znázornil rovnako kvalitne a jemne, ako na ostatných častiach modelu. Nič sa teda nemení ani na odporučení - je potrebné ich zatmeliť, znova znázorniť podľa kruhovej šablóny a doplniť znázornenie skrutiek.
Stavba
Stavbu som začal svojou klasikou - vystrihnutím všetkých dielov a ich následným opracovaním. Bol to doslova očistec. Bolo totiž potrebné očistiť naozaj každý jeden diel po celom jeho obvode a na veľkých dieloch aj upraviť styčné plochy. Deliaca rovina bola výraznejšia, než na modeloch "Tami-Gawy", ale beriem to ako daň za použitú technológiu. Nesnažím sa producenta ospravedlniť, skutočne mi to stavbu znepríjemnilo, ale staré modely KP na tom boli niekedy aj horšie.
Zatmelil som niektoré stopy po vyhadzovačoch (zbytočne - nebudú viditeľné), pripravil niektoré vnútorné partie a zajazdil som si nitovacím prípravkom po povrchu dielov.
Následne som zatmelil krídelká a dopasovával smerovku. Je podobná Hasegawe, ale v niektorých častiach sa odlišujú. Posúdenie nechám na tom ktorom modelárovi.
Rovnaká situácia nás čaká aj pri koncových oblúkoch krídiel. Deliacu rovinu musíme po celom obvode odstrániť a začistiť. Aj tu je podoba s Hasegawou. Chýba len vodiaci kolík (plocha), ktorý by pomohol udržať pevnosť spoja.
Pri lepení rozpúšťadlovým lepidlom drží dobre, ale mám obavu zo vzdialenej budúcnosti. Pri neopatrnej manipulácii by spoj nemusel vydržať. No uvidíme.
Pripravil som si aj výfuky - odvŕtal som jednotlivé otvory a filmovým lepidlom som začistil hrany.
Hneď potom som sa pokúsil prilepiť dná podvozkových šachiet zhotovené z polyuretánu. K môjmu nepríjemnému prekvapeniu majú priemer menší, ako otvor v plastovom diele. Podlepil som ich preto tenkou plastovou doštičkou a pokus zopakoval. Zvnútra som nedokonalosti zatmelil sekundovým lepidlom.
Diely chladiča som upravil tak, aby som ich k sebe nelepil na tupo - zahĺbil som ryhu v hrane hlavného dielu a pohyblivá časť tým získala oveľa väčšiu pevnosť.
Šachta pristávacieho háku sa musela upraviť - zvnútra, aj zvonku. Postupným dobrusovaním a dopasovávaním dosiahneme požadovaného tvaru. Chce to len trpezlivosť.
Do interiéru som postupne doplnil diely plastové, plechové a natiahol pár drôtov rôznych priemerov. K nim som pridal ešte gumové hadice.
Celok som nastriekal surfacerom, interiérovou farbou, tieňoval a patinoval. Nakoniec pridal sedačku, pásy a zlepil trup.
Zlepenie trupu s krídlom bolo trochu silovou disciplínou. Aj napriek dlhým chvíľam brúsenia a porovnávania k sebe tieto partie odmietali sadnúť. Stále sa trochu odchyľovali do strany. Lepenie som preto musel rozložiť do niekoľkých etáp. Najprv som prilepil spodnú centrálnu časť a strážil geometriu. Potom nasledovali horné predné časti krídiel, na druhý zadné horné diely. Po troch dňoch schnutia som lepil zadnú spodnú časť. Musel som k tomu použiť trochu primeraného násilia a pásku so svorkami. Postupne som do spojov pridával lepidlo, aby sa plast skutočne "zvaril".
Snaha bola, ale napriek tomu som na pár miestach musel tmeliť. Použil som jemný biely dvojzložkový Miliput, ktorý som po troch dňoch vybrúsil do požadovaného tvaru.
Pri lepení tretieho dielu pilotného prekrytu som zistil, že mu na výšku chýba asi 0,2 mm. podložil som ho teda plastom a zabrúsil.
Poslednou nepríjemnosťou boli príliš výrazné otrepy na čelnom štítku, ktoré som musel odstraňovať a postupne dopasovávať k trupu.
Lepenie samolepiek a plechových dielov exteriéru znázorňujúcich hlavné viditeľné rozdiely oproti pozemnému Spitfirovi už boli bez komplikácií a všetko pasovalo tak ako malo. Rovnako tak aj PUR kanóny a zvyšok plastových dielov.
Záverečné hodnotenie:
Model je kvalitnou napodobeninou svojej atraktívnej predlohy. Pri stavbe som nenarazil na neprekonateľné úskalia a práca prebiehala primeranou rýchlosťou. Najväčšou "brzdou" bolo zdĺhavé začisťovanie každého jednotlivého dielu. Keď zvládneme toto, zvyšok stavby je už zvládnuteľný. Priemerný lepič (kam sa radím aj ja) stavbu zvládne, začínajúcim modelárom by som ho kvôli tomu začisťovaniu asi odporučiť nedokázal.
Ján Hitka,
KPM Kaznějov
Ďakujem firme MPM Production za stavebnicu poskytnutú na recenziu.
